Súkromná materská škola
Maria Montessori (31. 8. 1870 - 6. 5. 1952)
Maria Montessori bola talianska lekárka, antropologička a pedagogička a zároveň prvá žena v Taliansku, ktorá v roku 1896 dosiahla vysokoškolské vzdelanie v odbore medicíny. Pracovala v oblasti detskej neurológie a psychiatrie, študovala aj v Paríži.
V ďalších rokoch prehlbovala svoje vzdelanie v oblasti psychológie a biológie, antropológie a v pedagogike. Výchova detí v predškolskom a školskom veku sa stala jej ústrednou životnou témou. Mnoho rokov pôsobila ako vrchná školská inšpektorka Talianska a svojím prístupom ovplyvnila výchovné metódy aj v ďalších krajinách Európy, Ameriky a Indie, kde často prednášala. Najmä v týchto oblastiach sú Montessori školy alebo jej vzdelávacie prvky dnes už neodmysliteľnou súčasťou školského systému. V rokoch 1949, 1950, 1951 bola Mária Montessori nominovaná na Nobelovu cenu za mier. V roku 1950 bola v ankete NewYork Times označená za najpozoruhodnejšiu ženu prvej polovice 20. storočia.
Maria Montessori začínala ako asistentka na neurologicko-psychiatrickej klinike Rímskej univerzity, pričom sa špecializovala na detskú psychológiu. Zvlášť sa zaujímala o mentálne retardované deti, ich výchovu a rozvoj. Jej prácu nesmierne ovplyvnila stáž na neuropsychiatrickej klinike v Paríži v Séguinovom ústave pre výchovu neurologicky postihnutých detí. Tu sa zoznámila aj s metódou francúzskeho lekára Jeana-Marc-Gaspard Itarda, ktorý pre výchovu mentálne retardovaných detí vyvinul senzorické tréningové materiály. Práve tieto sa stali inšpiráciou tvorby jej vlastných materiálov.
V roku 1898 Mária Montessori na Pedagogickom kongrese v Turíne obhajovala stanovisko, že výchova retardovaných detí je rovnako užitočná ako výchova detí bez psychického postihnutia. Bola prvá, ktorej sa podarilo presvedčiť laickú i odbornú verejnosť o efektivite vzdelávania retardovaných detí, pretože u mnohých z nich docielila, že čítali a písali rovnako ako intaktné deti. Pozorovaním pochopila, že jej metóda platí pre všetky deti všeobecne. Znovu nastúpila na Rímsku univerzitu, kde študovala pedagogiku, filozofiu a experimentálnu psychológiu, a zároveň sa venovala výskumu v oblasti antropológie. Od roku 1904 prednášala štyri roky antropológiu na Rímskej univerzite – jej prednášky vyšli súhrnne v roku 1913 pod názvom Pedagogická antropológia.
Napriek mnohým úspechom došlo v jej živote aj k mnohým ranám a prehrám. Pre nacistický režim bola nútená odísť z rodného Talianska. Jej škôlky a školy boli rušené a zatvárané, knihy, pomôcky i materiály pálené. Demokratický systém výchovy a jeho výsledky – sebavedomý, chápajúci a nezávislý človek nevyhovoval žiadnemu z totalitných režimov na svete. Zomrela v Holandsku dňa 6. 5. 1952.
Pozrite si dokument o Marii Montessori odvysielaný na ČT2 v sérii príbehov o neobyčajných ženách.
Nájdete ho na tomto linku TU
Montessori pedagogika
Počiatky dnešného tradičného vzdelávacieho systému sa datujú do obdobia priemyselnej revolúcie, kedy bolo nutnosťou vytvoriť účinnú metódu výcviku pre budúcich pracovníkov v továrni. A tak boli deti inštruované opakovať a zapamätať si fakty, prestať pracovať, keď zazvoní, sedieť v pekných úhľadných radoch a požiadať o súhlas, keď sa chceli pohybovať. V dnešnej dobe znalostnej ekonomiky je tento spôsob vzdelávania zastaraný.
Dnes miesto ľudí pasívne prijímajúcich inštrukcie či podriaďujúcich sa autorite a väčšine potrebuje svet ľudí kreatívnych. Dnes dostávame mzdu za to, čo vytvoríme, nie za to, že počúvame rozkazy. Očakáva sa od nás, že sa rýchlo prispôsobíme zmenám v rámci svojej profesie a nie, že budeme pracovať na jednej pozícii celých 50 rokov. Dnes pracujeme na projektoch a riešenia našich problémov vyžadujú húževnatosť, sebavedomie, vytrvalosť a vysokú emocionálnu inteligenciu. Bez týchto dôležitých osobnostných predpokladov nikdy v plnej miere nevyužijeme akademické vedomosti. Náš svet už viac nepotrebuje ďalších „memorovačov“ či „nasledovačov“. Teraz viac ako inokedy potrebujeme ľudí s kritickým myslením a vlastným názorom, ktorí sú schopní prezentovať ho širokej verejnosti.
Montessori vzdelávanie ponúka bezpečný prístav pre všetkých rodičov, ktorí by radi pripravili svoje dieťa pre takúto budúcnosť. O čo nám vlastne ide?
Vo svojej podstate ponúka Montessori filozofia spôsob vzdelávania, prostredníctvom ktorého má dieťa možnosť naplno rozvinúť svoj potenciál. Ponúka jedinečný zážitok pre dieťa – prostredie, v ktorom má možnosť slobodne tvoriť, pracovať na rozvíjaní svojej osobnosti, a pritom vychádzať z vlastných vývojových potrieb. Pomocou špeciálne vyškolených učiteliek a učiteľov dostáva dieťa presne to, čo potrebuje a po čom túži. Je to metóda vzdelávania, ktorá poskytuje deťom dostatok zmyslových vnemov, možnosť skúmať, experimentálne overovať, ale v prvom rade v ňom vzbudzuje nadšenie, záujem a radosť z učenia v prostredí rešpektu a partnerskej komunikácie. Z tejto pozitívnej skúsenosti bude vaše dieťa ťažiť po celý zvyšok svojho života.
Princípy Montessori pedagogiky
Základom Montessori programu pre deti vo veku 3 – 6 rokov je rozvoj podľa individuálnych potrieb dieťaťa. Prostredníctvom Montessori didaktického materiálu a zmyslových aktivít dieťa objaví súbor kognitívnych, sociálnych, emociálnych, grafomotorických i akademických zručností. Veľmi dôležité je, že sa naučí fungovať v rámci skupiny v nesúťaživom a rešpektujúcom prostredí.
SLOBODA
Sebarealizácia je možná len vtedy, ak je dieťaťu poskytnutá sloboda vybrať si činnosť, po ktorej prahne jeho duša. Detské pohyby nie sú náhodné. Pod velením svojho ega buduje dieťa základy nevyhnutné pre koordináciu a cieľavedomý pohyb v súčinnosti s jeho psychikou. Dieťa preto musí mať slobodu samé určovať a prevádzať svoje činnosti. Ak mu bude táto sloboda odopretá, aktivity, ktoré bude dieťa vykonávať, nebudú v súlade s jeho potrebami, čím bude jeho vývoj spomalený.
ABSORBUJÚCA MYSEĽ
Vaše dieťa má približne do 6. roku života jedinečnú schopnosť absorbovať zo svojho okolia všetky podnety ako špongia. Prostredníctvom tejto vlastnosti sa dieťa veľmi rýchlo a nevedome učí bez vynaloženia veľkého úsilia. Neskôr po odznení absorbujúcej mysle bude musieť vyvinúť vedomé úsilie, aby sa niečo naučilo. Preto je dôležité, čo do svojho dieťaťa vložíte práve v období prvých 6 rokov.
SÚDRŽNOSŤ A ZDVORILOSŤ
Mnoho ľudí, ktorí navštívili našu triedu v Montesori škôlke, je prekvapených atmosférou, v ktorej deti pokojne pracujú a správajú sa k sebe s rešpektom a láskavo. Prostredie v škôlke je navrhnuté tak, aby deti túžili prejaviť sa prostredníctvom svojho „najlepšieho ja“. Pomocou lekcií zdvorilosti a slušnosti vedieme deti k ústretovosti, pravidlám slušného správania a učíme ich, ako nenásilne riešiť konflikty či pracovať so svojím hnevom. Výsledkom je súdržné spoločenstvo malých detí.
VEKOVO ZMIEŠANÝ KOLEKTÍV
Keďže vzdelávanie v Montessori škôlkach prebieha na základe individuálneho tempa dieťaťa, vaše dieťa môže pracovať samostatne podľa vlastného uváženia a realizovať sa v akejkoľvek činnosti, či pracovať s didaktickým materiálom, ktorý si samo zvolí. Zároveň sa však zúčastňuje na živote vo vekovo zmiešanej komunite detí. Mladšie deti sa učia od starších pozorovaním a ťažia z ich príkladu. Staršie deti na druhej strane preberajú zodpovednosť za vedenie mladších detí a získavajú sebavedomie. Takéto spolužitie detí je neoceniteľným elementom v procese vzdelávania v Montessori škôlkach.
VNÚTORNÁ MOTIVÁCIA
Montessori učiteľky sú vyškolené tak, aby cez pozorovanie dieťaťa vedeli odhadnúť, čím je dieťa pri svojej činnosti motivované a vedeli mu ponúknuť aktivity na základe jeho unikátneho vývoja a v súlade s jeho potrebami. Vlastné učenie sa však neodohráva prostredníctvom lekcií, ale cez samostatnú činnosť dieťaťa, ktoré neustále opakuje činnosť, fascinované možnosťou skúmania a zdokonaľovania sa. Dieťa je k činnosti vedené svojou vlastnou a vnútornou motiváciou. Našou úlohou je podporiť ho v jeho činnosti.
CENTROM POZORNOSTI JE DIEŤA
Na rozdiel od tradičných škôlok, kde sa od učiteľa očakáva dominancia, autorita a primárna aktivita v procese učenia, v Montessori triedach je učiteľova pozícia v úlohe sprievodcu a pomocníka dieťaťu, ktoré sa učí vlastnou činnosťou prostredníctvom zmyslového vnímania. Jeho úlohou je pozorovať každé dieťa a byť mu nápomocný v procese jeho samostatného učenia sa. V Montessori školách neuvidíte učiteľa písať na tabuľu, ale učiť v priamom kontakte s dieťaťom alebo skupinou detí. Tento vzťah je plne rešpektujúci a partnerský.
KONCENTRÁCIA
Dieťa, ktoré si samostatne a slobodne vyberie činnosť, ktorá ho zaujíma, je ponorené do aktivity a opakuje ju tak dlho, kým sa jeho potreba nenasýti. V tomto procese sústredenia sa dochádza nielen k učeniu sa koncentrovať, ale aj k vytváraniu nervových spojení v mozgu, ktoré zlepšujú rozumové schopnosti dieťaťa.
ŠPECIÁLNY DIDAKTICKÝ
MATERIÁL
M. Montessori ako vedkyňa a lekárka pozorovala deti viac ako 50 rokov a vyvinula pre nich špeciálny didaktický materiál, ktorý je konštruovaný tak, aby umožnil deťom pochopiť abstraktné pojmy konkrétnou zmyslovou skúsenosťou, pomohol im rozvíjať nové zručnosti a umožnil im skúmať fyzikálne či matematické zákonitosti. Vaše dieťa bude experimentovať so zmyslovými materiálmi, cez ktoré sa zjemní jeho sluch či hmat, alebo sa naučí farby. Zdokonalí si slovnú zásobu a vďaka materiálu su osvojí základy čítania a písania. Získa predstavu o desiatkovej sústave, spozná veľké množstvo geometrických útvarov či rôzne krajiny sveta, zvieratá a rastliny. V školskom veku bude dieťa akademicky nadpriemerne pripravené do školy, ale oveľa dôležitejšie je, že získa presvedčenie, že učenie je zábava.
PRÁCA RÚK
Ak vaše dieťa vstúpi do Montessori triedy vo veku troch rokov, pravdepodobne bude svoje prvé dni tráviť aktivitami praktického života. Bude presýpať, prelievať, zametať, piecť chlieb, čistiť listy rastlín, aranžovať kvety do vázy, umývať riad či leštiť zrkadlo. Aj staršie deti milujú praktické aktivity, strúhajú mrkvu na šalát, vyšívajú, tkajú či pracujú v záhrade. Prostredníctvom práce rúk, ktorú dieťa miluje, sa cíti súčasťou života dospelého, čím rastie jeho sebavedomie a stáva sa zodpovedným. Práca rúk zušľachťuje ducha.
PRACOVNÝ CYKLUS
Vaše dieťa väčšinu času v Montessori škôlke strávi v sebou riadených aktivitách. Tento čas nazývame podľa AMI štandardov "pracovný cyklus" (AMI - Asociácia Montessori International založená samotnou M. Montessori), ktorý trvá približne 3 hodiny zväčša v dopoludňajších hodinách. Dieťa má možnosť pracovať s materiálom aj poobede, ale okrem toho sa môže rozhodnúť aj pre skupinové aktivity, ktorých základ tvoria sociálne, biologické, historické, geografické či kultúrne témy.
PRIRODZENÉ PROSTREDIE
Prostredie, v ktorom vaše dieťa trávi svoj deň, je konštruované v súlade s detskými potrebami. V Montessori triedach nenájdete bežné hračky, bábiky, kočíky alebo autíčka. V otvorených policiach, ku ktorým má dieťa voľný prístup, je k dispozícii široké spektrum aktivít, ktoré rozvíjajú potenciál dieťaťa a zároveň prebúdzajú jeho záujem o skúmanie nových oblastí. Súčasťou prirodzeného prostredia sú i vonkajšie aktivity, záhrada, pestovanie rastlín, dielňa, kde môže píliť, rezať, ako i preliezky, pre rozvoj koordinácie a hrubej motoriky.
LÁSKA K UMENIU
Veľká časť Montessori pedagogiky je venovaná prehlbovaniu lásky k hudbe, k výtvarnému umeniu, rozvoju kreativity a poznávaniu histórie umenia, resp. kultúry sveta. Získaním zmyslu pre rytmus a poznávaním tónov si vaše dieťa osvojí základy nevyhnutné pre rozvoj matematického chápania. V tvorivých výtvarných aktivitách sa bude rozvíjať jeho jemná motorika či zmysel pre krásu. Zároveň však nadobudne poznatky o významných maliaroch či skladateľoch. To najpodstatnejšie však je, že sa naučí milovať umenie a pochopí diverzitu sveta, čo postaví základy jeho rešpektu k inakosti.
Slávni "Montessoriáni"
V apríli 2011 vyšiel vo Wall Street Journal článok, v ktorom sa píše, že Montessori pedagogika je "naspoľahlivejšou cestou, ako sa pridať k elite tvorivých ľudí". Veľa slávnych a tvorivých ľudí totiž navštevovalo v mladosti Montessori školy. Tu sú niektorí z nich:
